Ranný rituál

Autor: Ján suchodolinský | 14.4.2013 o 16:41 | (upravené 14.4.2013 o 17:07) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  91x

Každé ráno prejdem naprieč niekoľkými storočiami slovenskej histórie, ktoré po sebe zanechali architektonické pamiatky. Niekedy sa pristihnem, ako nad nimi premýšľam. Je to celkom príjemný spôsob, ako zabiť čas, kým kráčam na prednášku.

Mnohí  ľudia si význam týchto skvostov možno ani neuvedomujú, keď ich cestou do práce míňajú. Možno na to nemajú čas, trápia ich dôležitejšie veci, alebo ich to nezaujíma. Vždy keď prechádzajú mestom metaforicky putujú časom. Napriek tomu, že sedia v najmodernejšom aute,  cesta po ktorej idú postavili ešte za čias Márie Terézie.

IMG_20130413_190249_tab.jpg

Moja púť začína v prenajatom byte, v desaťposchodovom „paneláku“, ktorý postavili pravdepodobne ešte predtým, ako som sa narodil. Stále stojí, takže chválim staviteľov. Z rozprávania starých otcov viem, že popri tom ako rástli paneláky, rástli aj rodinné domy stavbárov.

IMG_20130413_190119_tab.jpg

Ďalším zaujímavým objektom, ktorý každé ráno vídam, je rozsiahla Trnavská poliklinika postavená ako funkcionalistický objekt „šmrncnutý“ konštruktivizmom.

IMG_20130413_185906_tab.jpg

Najviac sa mi na nej páčia nadchody, znechutení pacienti a táto ťažko opísateľná skulptúra.

IMG_20130413_185400_tab.jpg

Z dvadsiateho storočia sa po sto metroch presuniem do 14. storočia, práve míňam ikonu Malého Ríma, Baziliku sv. Mikuláša. Neviem si celkom dobre predstaviť ,aké namáhavé muselo byť budovať tak veľkolepú stavbu len za pomoci jednoduchej technológie, ale podarilo sa a bazilika stojí do dnes. Aby som nezabudol, je to gotická stavba a ja nemám rád stredovek.

IMG_20130413_174540_tab.jpg

Miniem ešte niekoľko meštianskych domov a ocitnem sa opäť v dvadsiatom storočí. Práve prechádzam popri rozsiahlom areáli Trnavského cukrovaru. Napadnú mi len dve reálne využitia pre tieto unikátne priestory, ktoré v súčasnosti iba chátrajú:

a) prestavať plochu cukrovaru na nákupné centrum, to by však šlo asi len v Rakúsku

b) veľké, ale skutočne veľké paintballové ihrisko alebo nejaké iné športovisko

b+)  niekde v Česku z podobnej fabriky spravili kultúrne stredisko.

IMG_20130413_173959_tab.jpg

Posledným kúskom umenia na mojej ceste za vzdelaním je niečo ako socha. Domnievam sa, že v dobe svojho vzniku mohla mať čosi spoločné s Trnavskými automobilovými závodmi.  Možno sa mýlim, veď nie som historik ani architekt.

Moje putovanie storočiami končí na Skladovej ulici v priestoroch našej fakulty.  Po rekonštrukcii máme budovu v korporátnych farbách, „jupí“. Niekedy mám pocit, že sa to s tou korporátnou identitou na našej fakulte preháňa.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Po kose na Krym? Zakopnete o tank

Vreckový sprievodca cestovateľov po východných teritóriách, časť III.

KOMENTÁRE

Mala byť ombudsmanka aj na pochode za rodinu?

Bubon, koláž Krista a zástava, celý výjav pripomínal akúsi civilnú procesiu.


Už ste čítali?